← Späť na web

Zo života jedného IT-čkára

Príbeh jedného IT-čkára: Veľké upratovanie

Alebo ako som celý deň upratoval niečo, čo nikto nevidí, a ešte som na to bol hrdý.

Ideme upratovať ↓
Pavol Praženka so štyrmi AI parťákmi v rozrobenej digitálnej dielni.
Chalani, dnes nebudeme zachraňovať svet. Najskôr si upraceme ten náš.

Kvalitný softvér nevzniká len písaním kódu. Najprv sa musí niekto poriadne zamyslieť. A občas aj poupratovať. 😁

01 / 07

Jedenásta hodina. Skvelý čas začať deň.

Vstal som o jedenástej. Po práci do piatej ráno to nebolo vstávanie, skôr pomalý reštart systému.

Procesor sa prehrieval, pamäť bola fragmentovaná a operačný systém ešte nenabehol. Potom prišla jediná myšlienka, ktorá funguje lepšie než káva: AUTO!

Rozospatý Pavol Praženka pri posteli a AI parťákovi.
Niektorí ľudia vstávajú do práce. Ja som sa z nej práve zobudil.

02 / 07

Bratislavské parkovanie. Budík pre pokročilých.

Kofeín nastupuje pomaly. Hrozba osemdesiateurovej pokuty okamžite. Za tri sekundy som bol pripravený na olympijský šprint.

Keď auto stálo tam, kde malo, prišla úľava. A až potom káva. Takto vyzerá moderný ranný wellness v Bratislave.

Pavol Praženka uteká k autu pred hrozbou parkovacej pokuty.
Kofeín nastupuje pomaly. Hrozba pokuty okamžite.

03 / 07

Štyria spratkovia už čakali.

Po káve, novinách a kontrole sveta na mňa čakali Konzultant, Optimalizátor, Programátor a Tester. Ja som mal druhú kávu. Oni už druhú produktívnu hodinu.

Povedal som im: Chalani, dnes nebudeme vymýšľať ďalšie zázraky. Dnes sa bude upratovať!

Ja som mal druhú kávu. Oni už mali druhú produktívnu hodinu.

04 / 07

Dnes sa upratuje. A poriadne!

Softvérový projekt je ako dielňa po silnom pracovnom dni. Všetko funguje, len už nikto presne nevie, prečo je kábel omotaný okolo lampy.

Neodstraňuje sa bezhlavo. Aj nenápadný súbor môže držať pokope polovicu systému, rovnako ako skrutka, ktorú človek nájde až po zložení skrine.

To nie je neporiadok. To je historická architektúra.

05 / 07

Každý musí mať meno. Aj ten, čo nič nerobí.

Za všetko musí byť niekto zodpovedný. A ten niekto musí mať meno. Proces bez názvu je ako úradné okienko bez úradníka: človek stojí, papier koluje a výsledok je na dovolenke.

Jasný názov, úloha, hranice, vstupy a výstupy sú často náročnejšie pripraviť než samotný kód. A práve preto sú také dôležité.

Za všetko je niekto zodpovedný. Len niekedy o tom ešte nevie.
Pavol Praženka si zúfalo chytá čelo nad nejasným zadaním.
Keď zadanie začína vetou: Urob to nejako.

06 / 07

Urob to nejako. Najdrahšia veta na svete.

Programátori obyčajne nie sú problém. Problém je veta: Urob to nejako. To je ako objednať dom bez veľkosti, izieb a rozpočtu, a po kolaudácii sa spýtať na bazén na streche, garáž pod zemou a výhľad na more. Hoci bývate v Senci.

A potom prišlo agilné programovanie. Nie metodika, tá je v poriadku. Len jej absurdný preklad: začnime hneď a rozmýšľať budeme priebežne. Bežíme už tretí sprint. Len stále nevieme kam.

Samozrejme, že môžeme. Veď fakturujeme hodiny. 😁

07 / 07

Celý deň som nič nové neurobil. A bolo to skvelé.

Nepribudlo tlačidlo, animácia ani nová stránka. Pribudla čistejšia architektúra, pomenované procesy, menej zbytočností a lepší základ na ďalší vývoj.

AI pracanti robia úlohy. Ja premýšľam, pripravujem zadania, rozhodujem a kontrolujem výsledok. Náradie je stále rovnaké. Len ho konečne všetko nájdete.

Dnes nepribudol cirkus. Len zmizol chaos.

Poriadok + zodpovednosť + nápady

Máte nápad? Najprv ho spolu dobre vymyslíme.

Dobré zadanie, jasná architektúra a poctivá kontrola sú základ, na ktorom sa dá stavať.

Porozprávajme sa →↑ Späť na začiatok príbehu